Dóm sv. Martina, Bratislava

alebo Dóm svätého Martina (do roku 2008 Konkatedrála svätého Martina) je najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave. Od 8. marca 2008 je sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska. Je to trojloďový gotický kostol a je najvýznamnejšou sakrálnou stavbou mesta. Nachádza sa na Rybnom námestí, zo západu ho ohraničuje Staromestská ulica. V prvej polovici 20. storočia sa hneď vedľa katedrály nachádzala neologická synagóga, ktorá bola zbúraná v roku 1967 pre výstavbu Nového mosta. Zasvätený je svätému Martinovi z Tours.

Dóm bol postavený v 14. storočí na mieste pôvodného románskeho kostola a cintorína i keď budovať sa začal už v 13. stor. Po stáročia bol Dóm sv. Martina stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Miesto, na ktorom dnešná katedrála stojí, bolo viacvýznamovým centrom vznikajúceho mestského osídlenia. Stretávali sa tu cesty, vznikol trh, nachádzalo sa tu teda jadro vtedajšieho mesta, kde sa dá predpokladať aj kaplnka. Mešťania však chodievali na bohoslužby na Bratislavský hrad, kde malo sídlo prepoštstvo a kapitula. Až keď už návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich od pápeža Inocenta III. povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Toto povolenie bolo v roku 1204 aj vydané. Po prepoštstve, ako mieste vydávajúcom a obstarávajúcom listinný a dokumentačný materiál, sa na základe súhlasu pápeža Honoria III. v roku 1221 presťahoval aj kostol. Po desaťročiach stavebných prác bola vysvätená centrálna loď v roku 1452. Prístavby sú z 15. až 18. storočia. Počas 18. storočia boli do celého interiéru kostola pridané barokové prvky, ktoré boli zase v 19. storočí v rámci regotizácie odstránené. Baroková kaplnka sv. Almužníka však ostala zachovaná.

Korunovácie boli určite najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina. Je to obdobie ohraničené rokmi 1563 – 1830, keď bol korunovačným chrámom uhorského kráľovstva. Konalo sa tu devätnásť korunovácií. Z toho tu bolo korunovaných jedenásť kráľov vrátane Márie Terézie a osem kráľovských manželiek.

Dnešná Katedrála – Dóm svätého Martina prešla od svojej posviacky v roku 1452 viacerými premenami a drobnými prestavbami či prístavbami. V roku 1760 bola pôvodná veža kostola zničená bleskom a musela byť nahradená novostavbou, ktorá bola znovu zničená v roku 1835 požiarom. V roku 1847 bola veža rekonštruovaná a v roku 1877 dostal Dóm sv. Martina dnešnú podobu.

V dóme sa nachádzajú kaplnky:

– sv. Jána Almužníka z roku 1732 (Donnerova), ktorú dal k Dómu sv. Martina pristaviť vtedajší ostrihomský arcibiskup a primas Uhorska Imrich Eszterházy. Pod kaplnkou je krypta, do ktorej po smrti roku 1745 Eszterházyho pochovali,

– sv. Anny,

– sv. Jozefa z roku 1204,

– českej kráľovnej Žofie, vdove po českom kráľovi Václavovi IV.

Veža dómu je vysoká 85 metrov. Na jej vrchole je kópia svätoštefanskej koruny, symbolizujúcej význam korunovačného chrámu.

Georg Raphael Donner vytvoril barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá je tiež súčasťou architektúry dómu. Veža kostola bola postavená aj s trojložím a plnila funkciu bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. Ďalej sa tu nachádzajú gotické a renesančné náhrobky, osemhranné stĺpy, farebné okná.

Dnes Dóm svätého Martina patrí k najnavštevovanejším historickým pamiatkam v Bratislave.

Exteriér tvorí trojloďový gotický kostol. Pri dóme môžeme vidieť aj sochu nášho významného jazykovedca a kodifikátora prvej spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka. V blízkosti sa nachádza Rybné námestie, na ktorom je možné nájsť barokový stĺp Najsvätejšej Trojice, nazývaný tiež Morový stĺp. Od katedrály sa dostaneme aj ku kostolu a kláštoru, ktorý v 14. stor. vybudovali klarisky. Podľa predpisu nemohol mať vežu, preto roku 1400 postavili kamennú vežu na obvodový múr. Je to jedna z troch päťbokých veží, ktoré sa nachádzajú v celej Európe.

Interiér je bohatý na diela rôznych svetových umelcov. Nedá sa nespomenúť súsošie sv. Martina na koni, odliate do olova. Toto veľdielo vytvoril roku 1734 Georg Rafael Donner. Jeho a taktiež bustu Franza Liszta je možné vidieť vľavo pod schodišťom, čo bol hudobný skladateľ, ktorý tu dirigoval korunovačnú omšu.

V katakombách katedrály sú pochovaní významní šľachtici, cirkevní hodnostári a umelci. Medzi nich patrí napr. autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza.

Od 11. novembra 2002 je Katedrála sv. Martina národnou kultúrnou pamiatkou.

Od roku 2003 sa v Katedrále sv. Martina každoročne koná festival Korunovačné slávnosti, ktorý si pripomína niekdajšiu kráľovskú korunováciu.