Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr pochádzal z učiteľskej rodiny. Základné vzdelanie získal doma, nemčine a maďarčine sa podučil v Rábe, odkiaľ v roku 1829 prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde bol horlivým členom Spoločnosti česko-slovanskej. Keď skončil lýceum, stal sa na pol roka úradníkom uhrovského panstva, na výzvu Sama Chalupku sa však vrátil do Bratislavy, aby mohol pracovať v literárnom krúžku. Čoskoro prevzal jeho vedenie a literárna aktivita mládeže neobyčajne vzrástla. Dňa 24. apríla 1836 usporiadal tajnú schôdzu na rumoch Devína, na ktorej sa šestnásť členov slávnostne zaviazalo po celý život pracovať na kultúrnom povznesení národa.

Po skončení teológie zostal v Bratislave, aby pokračoval v činnosti medzi mládežou. Keď v roku 1837 vláda zakázala študentské spolky, pokračoval v činnosti ako zástupca profesora Palkoviča na hodinách bibličtiny (češtiny).

Roky 1838 – 1840 prežil na univerzite v Halle. Po skončení štúdia pobudol dva týždne v Prahe na poradách s pražskými národovcami. Po návrate do Bratislavy v článkoch i v brožúrach odsudzoval maďarizačnú politiku a organizoval podpisovú akciu pre takzvaný Prestolný prosbopis, ktorý delegácia evanjelickej cirkvi predložila cisárovi ako protest proti nútenej maďarizácii v cirkvi a v školách. Pre túto činnosť ho cirkevná komisia vyšetrovala ako nepriateľa vlasti a zbavila prednášania na lýceu. V tom istom čase rozvinul akciu za povolenie novín a literárnej prílohy.

Koncom augusta 1844 sa zúčastnil na zakladaní celoslovenského osvetového spolku Tatrín, ktorý ho poveril vypracovaním gramatiky novej slovenčiny. Medzitým dostal povolenie na vydávanie novín. V nich ako redaktor a poslanec na Uhorskom sneme žiadal reformy v demokratickom duchu. Na 10. mája 1848 zvolal s Hurbanom a Hodžom do Liptovského Mikuláša zhromaždenie predstaviteľov národného hnutia, ktoré sformulovalo takzvané Žiadosti slovenského národa. Uhorská vláda na nich vydala zatykač. Štúr i Hurban sa zúčastnili na pražskom povstaní a po jeho potlačení odišli do Záhrebu, aby tam získali finančnú podporu na organizovanie vojenského odboja proti nadvláde Maďarov. Dňa 16.9.1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, ktorá organizovala výpravu dobrovoľníkov a povstanie ľudu v okolí Brezovej a Myjavy. Povstanie zlyhalo. Moc na Slovensku sa postupne dostávala do rúk aristokracie a veľkostatkárov. Sloboda tlače prestala a Štúrovi sa nepodarilo obnoviť vydávanie novín. Ku koncu života žil v Modre, kde sa venoval literárnej činnosti. Vyšetrovali ho a bez policajného povolenia nemohol opustiť Modru. Koncom roku 1855 pri náhodnom páde na poľovačke mu vystrelila puška a zranila ho. Na následok tohto zranenia zomrel 12. januára 1856.