Anton Bernolák
Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch. Katolícky kňaz, zakladateľ spisovnej slovenčiny. Študoval v Bratislave, v Trnave a vo Viedni, r. 1787 bol vysvätený za kňaza. Najprv bol tajomníkom arcibiskupského vikariátu v Trnave, potom sa dostal na faru do Nových Zámkov, kde žil až do smrti. Už za svojich štúdií sa zaujímal o slovanské jazyky. Ako 25-ročný teológ vydal v r. 1787 dve latinské rozpravy – Dissertatio-critica de literis Slavorum, v ktorej vyslovil zásadu literárnej slovenčiny a Linguae Slavonicae per regnum Hungariae usitage compendiosa simul et facilis Orthographia, v ktorej naznači aký má byť tento jazyk a aká má byť jeho mluvnica. V roku 1790 vydal túto mluvnicu pod názvom Gramatica Slavica. V nej hlásal zásadu fonetického pravopisu. Zaviedol však množstvo nových značiek, takže bolo zrejmé, že sa jeho nový jazyk neudrží. V roku 1792 založil v Trnave, Nitre, vo Veľkom Rovnom, Banskej Bystrici a v Solivare "Tovarišstvo literného umeňá". V Trnave sa začala hneď vydavateľská činnosť Tovaryšstva a za niekoľko rokov sa Bernolákova slovenčina ujala u väčšiny slovenského katolíckeho kňazstva. Bernolák zbieral po celý svoj život materiál k slovníku, ktorý vyšiel po jeho smrti nákladom Jura Palkoviča pod názvom Slovár slovenskí, česko-latinsko-nemecko-uherskí (1825 – 1827 6. zv.)
Zdroj: Bujnák, P. Slovenský náučný slovník, Litevna, Bratislava – Praha 1932.
