Spišský hrad

Uchvacujúcemu urbanisticko-krajinárskemu komplexu dominuje rozsiahla ruina Spišského hradu vyrastajúca z vápencového brala. Spišský hrad sa týči nad obcami Spišské Podhradie a Žehra na východnom Slovensku a jeho zrúcaniny sú jednou z najväčších hradných pamiatok na Slovensku. V roku 1993 bol hrad i s priľahlým okolím (Spišská Kapitula a Kostol Ducha svätého v Žehre) zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Výstavba hradu sa začala v 12. storočí. Najprv sa dokončila horná časť hradu s vežou kruhového pôdorysu, ku ktorej pribudol v 13. storočí štvorposchodový románsky palác. V 14. storočí sa hrad rozšíril o ústredný dvor so vstupnom bránou a barbakánom. Stavba hradu skončila v prvej polovici 15. storočia, keď sa dostavalo dolné nádvorie.

Hrad bol pôvodne kráľovským majetkom a slúžil ako politické, administratívne, ekonomické a kultúrne centrum Spišského grófstva do roku 1465. V tomto roku získala hrad rodina Zápoľských, ktorá ho úplne prestavala, zvýšila opevnenie a zmenila hornú časť na pohodlné rodinné sídlo. Neskorogotická kaplnka pribudla okolo roku 1470. V roku 1531 získala hrad rodina Thurzovcov a v roku 1638 rodina Csákyovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1945.

V roku 1781 poznačil hrad rozsiahly požiar. Ako plynul čas, zostali z neho iba ruiny. V roku 1945 bol znárodnený. Keď v 70. rokoch prebehol rozsiahly archeologický výskum, začali sa konzervačné práce. Prvá múzejná výstava bola sprístupnená v roku 1983 v pivnici hradného paláca. V zrekonštruovaných častiach hradu sa dnes nachádza výstava Spišského múzea v Levoči SNM. Obnova častí hradu, ktoré dal postaviť Zápoľský, pokračuje až dodnes.